Japonsko posúva hranice – nový rekord vo svete optických sietí

Japonsko posúva hranice: 1 petabit za sekundu cez 1 800 km

Rýchly internet berieme ako samozrejmosť – doma riešime desiatky či stovky megabitov, niektorí gigabit. Ale tam, kde sa stretávajú svetové dátové toky, sa hrá v celkom iných číslach. Vedci z NICT (National Institute of Information and Communications Technology) v Japonsku oznámili 29. mája 2025 míľnik, ktorý posúva limity modernej optickej infraštruktúry: prvýkrát v histórii sa podarilo udržať prenos viac ako 1 petabit za sekundu na vzdialenosť presahujúcu 1 800 kilometrov.

Čo sa podarilo prekonať

Doterajšie rekordy prenosovej kapacity dosahovali extrémne rýchlosti, no len na krátkych úsekoch – rádovo desiatky kilometrov. Teraz však NICT demonštrovalo, že nová generácia viacjadrových optických vlákien (19-core fiber) dokáže stabilne prenášať rýchlosť 1,02 petabitov/s na úseku dlhom 1 808 km.

To nie je len rýchlosť, je to Capacity Distance Product, teda kombinácia veľkej prenosovej rýchlosti a veľkej vzdialenosti, ktorá určuje, ako prakticky využiteľná je technológia pre reálne chrbticové siete. Tento produkt teraz dosiahol 1,86 exabit/s × km, čo je nový svetový rekord.

1 terabit (Tb/s) = 1 000 Gb/s, 1 petabit (Pb/s) = 1 000 000 Gb/s, 1 exabit (Eb/s) = 1 000 000 000 Gb/s

Ako to funguje

Tento míľnik by nebol možný bez inovácií v štruktúre optických vlákien. Vedci použili:

1. 19-jadrové vlákno s priemerom štandardného obalu (cladding), čo znamená, že takéto vlákna môžu byť kompatibilné s existujúcou inštaláciou.

2. Kombináciu Coupled Core Fiber, kde jadrá spolupracujú, čo zvyšuje hustotu dát.

3. Pokročilé spracovanie signálu a wavelength division multiplexing (WDM) v pásmach C a L, čo umožňuje vyslať viac vlnových dĺžok naraz.

Prečo na tom záleží

Reálne chrbticové linky, ktoré prepájajú mestá, štáty alebo dokonca kontinenty, musia zvládnuť prenos obrovského množstva dát spoľahlivo, bez výrazných strát a s minimálnou regeneráciou signálu. Doteraz bolo bežné, že rekordné rýchlosti dosiahli len pár desiatok kilometrov. Prekročenie 1 petabitu za sekundu na vzdialenosť vyše 1 800 km je obrovský krok, pretože ukazuje, že sieť môže v budúcnosti zvládnuť masívne objemy dát – napríklad cloudové služby, 8K video, AI infraštruktúru či budúcu 6G mobilnú konektivitu.

Čo z toho má bežný používateľ

Rekordy z laboratória dnes smerujú najmä do tzv. chrbticových (backbone) sietí, ktoré spájajú veľké dátové centrá, internetové uzly a kontinenty. Kým v domácnosti je dnes bežná rýchlosť rádovo v stovkách megabitov až jednotkách gigabitov, na optických trasách medzi veľkými uzlami ide o kapacity tisícnásobne vyššie. Petabit doma teda nebudeme potrebovať, ale vďaka týmto technológiám bude náš internet rýchlejší, spoľahlivejší a pripravený na ďalšie generácie služieb.

Optické vlákno tak opäť potvrdzuje, že aj pri nástupe 5G, 6G či iných bezdrôtových technológií ostáva kľúčovou chrbticou internetu. 1 petabit za sekundu cez viac ako 1 800 kilometrov – to je technologický míľnik, ktorý sa pred pár rokmi zdal nereálny. Takéto inovácie potvrdzujú, že budúcnosť internetu nestojí len na rýchlosti v poslednej míli, ale na tom, ako spoľahlivo zvládneme preniesť obrovské objemy dát medzi krajinami a kontinentmi.

Optika je, a ešte dlho bude, kráľom sietí.